TalkEnglish Logo

Informácie o gramatike týkajúce sa hovorenia po anglicky

Štúdium gramatiky môže výrazne spomaliť študentov ESL pri získaní plynulosti v angličtine. Základná gramatika je nutnosťou, ale zameranie iba na gramatiku vám zabráni hovoriť plynule anglicky v primeranom čase. Gramatika je síce najefektívnejšia k zlepšeniu komunikácie a písomného prejavu, ale to sa týka hlavne tých, ktorí už majú pevné základy v plynulosti angličtiny.

Ak sa učíte na skúšku alebo sa chcete dozvedieť podrobnosti o gramatických pravidlách, môžete si to naštudovať v sekcii Základy anglickej gramatiky.

Jedno spoločné pre všetkých je to, že každý sa naučil hovoriť skôr, ako sa naučil gramatiku. Rozprávanie je prvým krokom pre všetkých študentov angličtiny. Takže ak ste začiatočník, prosím zamerajte sa na svoje rozprávanie a počúvanie predtým ako začnete študovať gramatiku. Potom, keď budete schopný hovoriť plynule anglicky, uvedomíte si o koľko je gramatika jednoduchšia. Ale naopak to nefunguje. Hovoriť plynule anglicky vám pomôže pri štúdiu gramatiky, ale štúdium gramatiky vám nepomôže s rozprávaním.

Z tohoto dôvodu sa na tejto stránke nenachádza mnoho lekcií gramatiky. Poskytujeme len základné kľúčové lekcie gramatiky, ktorú by mal začiatočník poznať pred štúdiom angličtiny. Prosím preštudujte si ich predtým ako začnete pracovať na vašich hovorových a počúvacích zručnostiach.

Čo je podmet?

Podmet vo vete je "who" alebo "what", osoba alebo vec v prvom páde, o ktorej rozprávate. Každá veta musí mať podmet. Ak nemáte podmet, potom je veta nesprávna a nikto nebude rozumieť, o čom hovoríte.

V iných jazykoch nie je podmet vždy povinný. Poslucháč bude chápať, o čom hovoríte, takže podmet sa nevyžaduje. V angličtine je však podmet povinný.

Nasledujú príklady krátkych viet s podčiarknutým podmetom.

"I am hungry"
"My brother is very smart"
"That computer is very expensive"
"We are going to the store now"
"My sister and I will be waiting here"
"The building is very big"


"When are you going to eat lunch?"
"Why are they waiting in line?"
"Who is going to take you to the store?"


Čo je predikát?

Predikát (prísudok) vo vete je časť vety informujúca o tom, čo je podmet alebo čo podmet robí. Je to výraz, ktorý obsahuje sloveso. Sloveso je vždy súčasťou predikátu.

Pozrime sa na vety, ktoré sme použili v lekcii o podmete a identifikujme predikáty. Predikáty budú zvýraznené.

"I am hungry"
"My brother is very smart"
"That computer is very expensive"
"We are going to the store now"
"The building is very big"

V uvedených krátkych vetách sme identifikovali podmet a predikát. V najjednoduchších vetách potrebujeme podmet a akciu spojenú s podmetom. Aby sme to pochopili viacej do hĺbky, prejdime k slovesám.

Čo je sloveso?

Sloveso popisuje akciu, existenciu alebo výskyt. V doteraz použitých jednoduchých vetách sú slovesá väčšinou v existenčnej forme. Sú to slovesá "am", "is" a "are".

Iný typ slovies sú akčné slovesá ako napríklad:

Wash
Run
Walk
Throw
Jump
Dance
Laugh
Learn
Teach

Existuje veľa akčných slovies, ale tu ich uvádzam len niekoľko, aby ste vedeli, o čo ide. Nasleduje niekoľko viet na objasnenie.

"I need to wash my face"
"Jane taught Jill"
"Mike is laughing"


Sloveso sa takisto môže nachádzať na začiatku vety.

"Throw the ball at the catcher"
"Run towards the finish line"

Slovesu vo vete je treba rozumieť, ale len podmet a samotné sloveso nestačia. Napríklad veta "Jill run" nie je úplná. Aj keď obsahuje podmet "Jill" a sloveso "run", nejde o kompletnú vetu. Tu vidíme, prečo je predchádzajúca lekcia o predikáte dôležitá. Pomocou predikátu môžeme totiž túto vetu zmeniť na správnu vetu. "Jill is running".

Čo je člen?

Členy sa na prvý pohľad zdajú ľahké, ale na výučbu sú veľmi ťažké.

"A", "An" a "The" sú všetko členy. Je ľahké vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel, je však ťažké objasniť, kedy sa majú používať.

"A" a "An" majú rovnaký význam. Obidva sú neurčité členy. Líšia sa len podľa toho, aké slovo alebo zvuk za nimi nasleduje. Tu je stručné vysvetlenie.

"A" sa používa, keď nasledujúce slovo začína spoluhláskou.

"A dog..."
"A boy..."
"A building..."
"A hamburger..."

"An" sa používa, keď nasledujúce slovo začína samohláskou.

"An eagle..."
"An umbrella..."
"An elephant..."
"An awesome book..."

"The" je určitý člen. Rozdiel je v tom, či je podstatné meno alebo predmet, o ktorom hovoríte, presne určený, alebo nie. Najlepší spôsob ako pochopiť rozdiel je na príkladoch, takže sa im teraz budeme venovať.

Ak poviete "I am going to a library to study," potom osoba, s ktorou sa rozprávate, nevie presne, ktorú knižnicu máte na mysli. Ak poviete "I am going to the library to study," potom táto osoba pozná konkrétnu knižnicu, do ktorej idete.

"I am going to a coffee shop" (Nešpecifikovaná kaviareň)
"I am going to the coffee shop" (Konkrétna kaviareň, ktorú pozná rozprávajúci aj poslucháč)

Nasledujúci príklad je trošku iný, avšak znázorňuje tú istú myšlienku konkrétneho alebo všeobecného.

"I am going to sit in front of one of the computers in the lab"
"I am going to buy a computer"

Hoci počítač v laboratóriu môže byť hociktorý z mnohých počítačov, aj tak je správny člen "The," pretože ide o konkrétny počítač, ktorý v laboratóriu existuje. Avšak ak hovoríte, že sa chystáte kúpiť nejaký počítač, nemôžete použiť "The," len ak by ste mali počítač presne špecifikovaný. Počítač môže mať ľubovoľnú značku, typ či veľkosť, takže jeho určenie je veľmi všeobecné. Preto je v tomto type vety nutné použiť člen "A".

Tu je ďalší typ príkladu:

"The heat wave is unbearable"
"I heard a heat wave is coming"

Rozdiel medzi týmito dvoma vetami je v tom, že "heat wave" je v prvej vete konkrétna, zatiaľ čo v druhej vete nie jej. V prvej vete už "heat wave" skutočne existuje a ako rozprávač, tak aj poslucháč vedia, že sa hovorí o vlne horúčav, ktorú v súčasnej dobe zažívajú. Druhá veta odkazuje na budúcu vlnu horúčav, ktorá nie je špecifikovaná.

Kedy je a kedy NIE je vhodné použiť člen

Zapamätajte si jedno všeobecné pravidlo, členy sa nepoužívajú, keď sa odkazuje na meno.

"Turn right at the burger store"
"Turn right at McDonalds"

"The boy was running very fast"
"Mike was running very fast"

Ďalším príkladom, kedy nie je vhodné použiť člen je, keď sa pri konverzácii rozprávate o všeobecne známych veciach.

"Too much alcohol is bad for you"
"Cigarettes can cause lung cancer"

Ani keď rozprávate o športe, nepotrebujete člen.

"I love playing badminton"
"Football is a dangerous sport"

Vo väčšine prípadov nie je člen nutný, keď sa hovorí o krajine. Výnimka sú prípady, keď sa meno týka viacerých krajín alebo regiónov. Napríklad ak poviete "England" alebo "Scotland", nepotrebujete člen, ale ak máte na mysli "The United Kingdom" alebo "The United States", potom je člen nutný.